Inteligencia a pamäť

Je pamäť súčasťou inteligencie? Je možné mať nízku inteligenciu, ale vynikajúcu pamäť alebo naopak? Existuje medzi pamäťou a inteligenciou nejaký vzťah? V tomto článku sa dočítate o tom, ako spolu súvisí inteligencia a pamäť. 

Meranie pamäti býva súčasťou niektorých IQ testov. Spravidla ide však len o voliteľnú časť testu a nie je nezbytné ju pre výpočet IQ merať. V psychologickej praxi sa pamäť v súvislosti s meraním inteligencie priamo nezisťuje. Jej dobré fungovanie je však predpokladom pre úspešné vyplnenie testu inteligencie. Predstavme si napríklad obyčajnú číselnú alebo slovnú radu, aké nájdeme vo väčšine testov.

Aké číslo bude namiesto otáznika: 5, 10, 15, 20 ?

Ktoré slovo nepatrí medzi ostatné: pištol, puška, šrobovák, delo, samopal ?

Pre správne vyriešenie týchto úloh potrebujeme pamäť. Ak by sme prepočítali číselnú radu, ale nepamätali si, aké čísla sme už počítali, nemohli by sme poznať princíp pokračovania čísel. Túto úlohu vyriešime tiež ľahšie, ak máme dobrú dlhodobú pamäť a poznáme násobky čísla päť. Podobne potrebujeme pamäť pre vyriešenie druhej úlohy. Informáciu o tom, čo všetko patrí medzi zbrane, máme v dlhodobej pamäti. Inú časť mozgu použijeme pre "výpočtový výkon," aby sme zistili, akú súvislosť tieto slová majú.

Je teda jasné, že bez dobre a rýchlo fungujúcej pamäte nie je možné dosiahnuť v testoch inteligencie výborné výsledky.

Na druhú stranu ani excelentná pamäť nie je zárukou dobrej inteligencie. V literatúre sú popísané prípady ľudí s vynikajúcimi znalosťami encyklopedickej povahy. Teda ľudí s perfektnou dlhodobou pamäťou. Mnohí z nich však v testoch IQ dopadli silne pod priemerom. Vysvetlenie tohto javu spočíva v tom, že aj keď máme dobrú pamäť, nie je nám to nič platné, ak to nie sme schopní podporiť silným „výkonom“ nášho mozgu. Obrazne si to možno predstaviť ako počítač s pomalým procesorom a veľkým harddiskom. Do takéhoto počítača sa zmestí mnoho dát, ale všetko mu dlho trvá, nevie s dátami logicky zaobchádzať, nevidí súvislosti. V praxi sa však najčastejšie stretávame s ľuďmi, ktorí majú dobrú pamäť a dobrú inteligenciu a naopak. Ide o najčastejšie prípady, ale nehovoria nič o vzťahu pamäti a IQ.

Na záver spomenieme výkony šachových veľmajstrov. Poľský šachový veľmajster Miguel Najdorf zahral simultánne a poslepiačky partiu 45 šachov. Len 2 hry prehral. V priebehu hry si musel pamätať postavenie viac ako 1400 kameňov a hral na celkovej ploche 2880 polí. Na prvý pohľad je takéhoto výkonu schopný len človek s mimoriadnou inteligenciou. V skutočnosti potrebujeme inteligenciu na to, aby sme vyhrali nad súperom, ale nie na to, aby sme si pamätali rozostavenie mnohých partií šachu. Majstri tejto hry majú v hlave mnoho sekvencií a situácií, ktoré už poznajú. Na rozdiel od laika potrebujú ďaleko menej využívať pamäť, aby si postavenie pamätali. V jednom pokuse sa zistilo, že čím lepší hráč šachu, tým presnejšie si pamätá rozostavenie figúrok v niekoľkých hrách. Ak sa však hracie kamene na šachovnici umiestnia bez logiky, tak, ako by sa to v šachu nikdy nemohlo stať, tieto rozdiely zmiznú a veľmajstri si pamätajú rovnako ako iní ľudia.