Vrodená inteligencia

Genetika a vrodené IQ

Inteligencia človeka je do veľkej miery určená jeho génmi. Potomok z rodiny s vysokým IQ má veľkú pravdepodobnosť, že jeho hodnota IQ bude tiež vysoká. O tom, nakoľko sa gény a vrodené vlastnosti podieľajú na výslednom charaktere osobnosti, sa vo vedeckých kruhoch vedú neustále debaty (známy spor "nature vs. nurture"). Isté ale je, že aj keď vlastné gény ovplyvniť nemôžeme, môžeme sa snažiť to, čo máme vrodené, ďalej rozvíjať.

Ľudská inteligencia sa začína prejavovať už od novorodeneckého veku a snáď aj v priebehu vnútromaternicového vývoja. Od narodenia vnímame svoje okolie a postupne zisťujeme vzťahy príčin a následkov. Učíme sa manipulovať s predmetmi a tak využívať možnosti svojho okolia. Tiež sociálna inteligencia sa rozvíja skoro - aj novorodeniatko rozoznáva svojich blízkych a už od druhého týždňa sa na ľudí usmieva. Dokonca tak komplexný jav, ako je materský jazyk, sa dieťa naučí neobyčajne rýchlo, a to bez akéhokoľvek systematického vyučovania. Všetky tieto procesy sa zdajú byť úplne prirodzené a automatické, ak však chýba dostatok podnetov z prostredia, nerozvíja sa ďalej.

Výchova a IQ

Výchova teda tiež zohráva dôležitú úlohu v rozvoji inteligencie človeka. To, že sa rodičia s deťmi rozprávajú a čítajú im, prispieva k zlepšovaniu verbálnej inteligencie, a oceňovanie ich pokrokov zasa zvyšuje sebavedomie detí. Ľudia, ktorí neboli počas prvých rokov svojho života vystavení kontaktu so spoločnosťou (tzv. "vlčie deti), neboli už po návrate medzi ľudí schopní naučiť sa ľudskú reč ani iné spoločenské návyky. S pokračujúcim vývojom preberá zodpovednosť za rozvoj schopností dieťaťa tiež škola a v dospelosti by sa mal človek starať o zlepšovanie inteligencie sám.

Inteligencia každého človeka je špecifická a v jednotlivých schopnostiach nerovnomerne rozložená. Niektoré zložky inteligencie viac ovplyvňuje prostredie - napríklad slovnú zásobu a používanie jazyka. Výsledky neverbálnych - numerických alebo priestorových úloh v IQ testoch viac ovplyvňujú vrodené schopnosti.

Preto je dôležité včas spoznať, v ktorej oblasti človek vyniká, a v ktorej naopak nie. Deti by mali podstupovať IQ test už na základnej škole (prípadne ešte pred nástupom do nej). Tak sa ich rodičia môžu dozvedieť, kde ležia silné stránky ich potomkov a začať ich rozvíjať čo najskôr. Mladší školský vek je na to najvhodnejší, pretože deťom sa v tej dobe intelekt a jeho rôzne zložky prudko rozvíjajú. Napríklad verbálny úsudok možno precvičovať tak, že sa dieťaťa pýtame na to, ako alebo prečo sa niektoré veci dejú.

Ďalej býva IQ testovanie vhodné pre stredoškolákov, ktorí premýšľajú nad svojou budúcou profesiou alebo vysokoškolským oborom. V dospelom a staršom veku dochádza k úbytkom neurónov v mozgu a zmenám v rôznych zložkách inteligencie. Je dobré tieto zmeny monitorovať, prípadne prediskutovať so svojím lekárom. Dokonca i demencia (pomerne obvyklé ochorenie u starších ľudí prejavujúce sa stratou niektorých schopností intelektu) možno v počiatočných štádiách zmierňovať tréningom. Okrem testov administrovaných psychológov v poradniach si možno svoje IQ zmerať aj pomocou online testov na internete.

Inteligencia je teda vrodená a rozvíjaná v priebehu života. Mali by sme prevziať zodpovednosť za stav svojej inteligencie a snažiť sa spoznať a rozvíjať naše perspektívne stránky - a nezabúdať a trénovať aj tie menej rozvinuté.