Vzťah vnímania a inteligencie

Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú okná do duše. Platí to dokonca aj pre ostatné zmyslové orgány. Svet sa totiž od malička učíme spoznávať prostredníctvom zmyslových vnemov. Tieto vnemy si potom vybavujeme spamäti, rôzne skladáme, uvažujeme o nich a bez toho, aby sme si to uvedomovali, formujú to, kým sme. Zmyslové vnemy sú taktiež veľmi dôležité pre rozvoj vrodenej inteligencie. Inteligencia potom spätne ovplyvňuje naše vnímanie.

Keď sa mozog vyvíja

V detstve je vplyv zmyslového vnímania na rozvoj inteligencie veľmi významný. Je obtiažne si predstaviť, ako sa dieťa naučí zo splete farieb, zvukov, chutí, vôní a dotykových vnemov, ktoré na neho pôsobia, vytvoriť zmysluplnú predstavu o tom, čo sa deje. Je k tomu potrebná mimoriadna pružnosť myslenia - preto je detská inteligencia na vstrebávanie veľkého množstva poznatkov prirodzene nastavená. Novorodenec má schopnosť jednoduchého učenia. Napríklad po niekoľkých náhodných pokusoch zistí, že keď začne kričať, niekto príde. Taktiež si vytvorí skúsenosť, že oči, uši a ústa patria k ľudskej tvári, pretože sa mu v zornom poli objavia spoločne. V kojeneckom období sa dieťa učí predovšetkým používať svoje telo - sedieť, liezť, ale aj vydávať zvuky. Tým sa rozvíja jeho senzomotorická inteligencia. V období batoľaťa začína používať prvé slová, verbálne IQ sa ale rozvíja už skôr - pri rozlišovaní zvukov slov rodičov. V období, kedy dieťa začína školskú dochádzku, je schopné jednoduchých logických úvah. To znamená, že už nazbieralo dostatok skúseností, aby mohlo premýšľať aj o tom, čo priamo nemôže pozorovať. Okolo desiateho až jedenásteho roku veku života začína naplno rozumieť abstraktným výrazom ako sú napr. smrť, láska, spravodlivosť. Predstavy o svete teda začínajú byť pre dieťa rovnako dôležité ako priame zmyslové vnemy.

Poškodenie zmyslov

Ako sa vyvíja inteligencia dieťaťa postihnutého zmyslovou vadou? Keď dieťa zle vidí, prípadne nevidí alebo nepočuje, vývoj jeho IQ sa oneskoruje. V mozgu takého dieťaťa sa totiž deje významná prestavba. Zrakové centrá začnú byť využívané pre sluch, alebo naopak. Trvá to spravidla niekoľko rokov, v priebehu ktorých dieťa nepodáva výkony, ktoré by pri svojej inteligencii malo zvládať. Pozitívom je, že niektoré deti dokážu z hendikepu vyťažiť veľa dobrého. Zrakovo postihnuté dieťa si môže začať skôr vytvárať predstavy o svete (pretože mu chýba priame pozorovanie), čo urýchli vývoj jeho abstraktného myslenia a inteligencie. Väčšina detí sa naučí svoj hendikep kompenzovať (teda vyvažovať) v priebehu základnej školy. Prejaví sa to napríklad pri meraní IQ, kedy sa môže dostať dieťa pôvodne podpriemerné až k nadpriemerným výkonom.

Zmysly a inteligencia v dospelosti

Zmyslové vnemy nám zabezpečujú základnú orientáciu vo svete, hlavne na začiatku života. Postupne začnú získavať väčší význam naše predstavy a presvedčenia. Tieto predstavy potom spätne ovplyvňujú naše vnímanie. Stručne povedané, všímame si viac toho, čo považujeme za zaujímavé a podstatné. Človek, ktorý sa zaujíma o architektúru, sa pri prechádzke mestom pozerá úplne inam, ako by sa pozeral vášnivý chovateľ psov. Niektorí ľudia sú viac zameraní na vnímanie detailov, iní na celky. Zameranie na detail často súvisí s praktickou inteligenciou, zameranie na celky s teoretickou. Iste si spomínate na časté komické znázornenie roztržitého profesora, ktorý si oblečie naopak košeľu, pretože premýšľa o podstate života na Zemi.

Staroba

V starobe dochádza k opotrebovaniu zmyslových orgánov, preto je dôležité včas si zaopatriť kompenzačnú pomôcku. Keď dobre nepočujete, váš mozog sa musí oveľa viac namáhať aj pri normálnych činnostiach, preto sa môže objaviť zvýšená únava, podráždenosť.

Reakcie na podnety (zrakové, sluchové) sa v starobe spomaľujú, preto dosahujú starší ľudia v niektorých IQ testoch (obzvlášť v tých obmedzených časom vypracovania) nižšie skóre. Neznamená to ale, že by sa strácala ich schopnosť logicky uvažovať, len klesá pohotovosť. Myslenie starších ľudí aj dospelých tiež stráca pružnosť typickú pre detstvo a adolescenciu. Hovorí sa, že „starého psa novým kúskom nenaučíš,“ a do istej miery je to pravda. Táto schopnosť sa ale dá veľmi dobre trénovať, a to vystavovaním sa novým zložitým úlohám. Lepšie sú na tom ľudia v profesiách, kde sa musia pri práci celoživotne vzdelávať. Taktiež seniori, ktorí trávia voľný čas lúštením krížoviek, hraním šachu alebo učením sa práci na počítači, môžu týmto spôsobom udržovať mozog v dobrej kondícii. Okrem prirodzeného úbytku intelektu môže dôjsť k chorobnému úbytku, a to v prípade, že nastúpi demencia. Je dôležité zachytiť jej prvé príznaky - roztržitosť, zmätenosť, častejšie drobné zlyhanie pamäte - a nechať sa otestovať psychológom, prípadne psychiatrom.